12. 5. 2018

Tri a viac radostí

Nechce sa mi ani veriť, že posledný príspevok som sem pridala vo februári. Prepáčte, ale aj vám tak rýchlo letí čas?
Ja netuším ako to tvorcovia stíhajú- tvoriť, blogovať, vlogovať, a k tomu ešte aj starať sa o deti, či zvieratá...Vážne sa to dá všetko stíhať? Lebo ja som na blog kašlala, pretože som ho absolútne nevedela zaradiť do žiadneho plánu. A ešte jedna vec, musím sa vám aj tak priznať, že myšlienky, ktoré mi lietali hlavou, nemali ani vlastne žiaden hodnotný obsah.... Nechcela som ich vidieť napísané, lebo už vo mne zneli, ako keby sa snažili preskočiť jedna cez druhú...A ešte v blogu? Asi by z toho bola  čistá blamáž...
Povedala som si teda, že dnes si sadnem a napíšem, čo mám okolo seba a z čoho mám radosť...Teda okrem toho, že Dastymu hrozí operácia. Z toho radosť nemám, ale ak budeme musieť, pôjdeme do toho. Psík dôchodček nás potrebuje...

Poďme radšej k radostiam.
Moja prvá radosť je to, že som sa vrátila k videám. Som veľký obdivovateľ youtubu a ľudí, ktorí tvoria, točia a vlogujú. Keď som cca pred rokom ostala doma, to bola prvá vec na mojom zozname, ktorú som chcela posunúť dopredu a venovať sa jej.
Úprimne, tie moje videá nie sú zas až tak úžasné a dokonalé, ale zisťujem, že ľuďom, ktorí ma sledujú je to fakt jedno. A toho sa držím aj ja. Pokiaľ sa mi niekto páči a mám ho rada, rozhodne mu odpustím nedokonalosti...Aj vrásky a kruhy pod očami.
Takže videá, vlogy, keď stíham, vždy niečo pridám. Snáď ma to chvíľu bude držať. Je to vlastne môj jediný kontakt so svetom. Som doma, a kreslím. Tak som to chcela, tak to mám ( a niekedy som z toho pekne otrávená :D)

Moja druhá radosť je, že s Bumpkinom sme začali kopec vecí pestovať. Sadil rajčiny, kaleráb, jahody, cuketu, papriku...Nadchol sa pre to a ja ticho asistujem. Je to pre nás nové a ja som známa tým, že zabijem všetko zelené, takže som dostala zatiaľ pozíciu "výkonná asistenta pána Zeleninku Bumpkina..."
Tento rok, teda sme sa pohli aj týmto smerom. Myslíme si, že mať pôdu, hrudu zeme je veľký dar.
Okrem toho máme komposty, kde chováme dážďovky...Ale to nájdete v jednom z mojich blogov, opakovať sa nebudem ♥
Tiež sa snažíme obmedziť akékoľvek plasty, a ako sa nám darí, to vám rozhodne napíšem.

Tretia radosť je, že polka knihy o Lumprdlíkoch je za mnou. Teda, to si trochu fandím, ale prostredie vesmírne z prvej časti knihy je "ready" a ja si trasiem všetkými rukami. Aj nohami. Uvidíme ako to pôjde ďalej. Držte palce.

Mám s radosťami pokračovať? Alebo už zniem ako nabudený americký obchodník, ktorý predáva knihu o tajomstve? Ech, sama neviem. Ale pridám ešte jednu radosť!

Je to viac než rok, čo som slobodný umelec a poviem vám, je to taká drina, že neraz by som radšej späť do kanclu a šúchala nohami pod stolom :) Ale toto ma prejde za dve sekundy, keď ťahám z poličky skicár...Som rada slobodná, to sa musí nechať! Je to úžasný pocit!

A tu už radosti preruším. Na dnes vám musí stačiť. Ešte prikladám pár fotiek toho, čo som robila. Hlavne drobné skicáriky, ktoré sama využívam a mám ich rada. Ukladám tam svoje tajomstvá a tým, že ten skicárik má útlych 14x11cm, mám pocit, že ich nikto nikdy neobjaví...

Mávam vám a bumpkinovsky scískam

PS: radostí je ešte dosť, odložím si do ďalšieho blog písmenovania, snáď skôr než za tri mesiace
PS2: fotky mojich nových kresbičiek, skicárikov a takých tých vecí, však viete...









Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára