14. 5. 2018

Rutina

Dvaja psíkovia. Jeden  dôchodček, druhý dôchodček. Jednému hrozí plastika kolena, kríva ako deduško a druhý ma alergiu, a pokiaľ neberie antibiotiká, tak sa mu zapaľujú medzi-prstové vankúšiky...Alergia na nejaké trávy. Vždy to začne v apríli a ťahá sa to do prvých mrazov.
Prosím, kedy to skončí ? :D Cítim sa ako sestrička, kontrolujem, napomínam, kalkulujem, kedy s ktorým veterinárovi. V júny ide Richard na bicyklovú dovču a my tu ostaneme odkázaní na seba.
Mám brať atb na kilá do rezervy? ...Milí, zlatí, psíčkovia sú súčasťou nášho života veľa rokov, ale toto, akú šnúru všemožných chorôb majú, mi dokáže vyčariť už len úsmev na tvári...:D Viac ani nie. Zvykáme si.
A tak idú dni za dňom. Pomedzi to kreslím, odpisujem na maily, skúšam plánovať príspevky  a videá. Potom sa zastavím, čosi prečítam a zas dokola to isté...
Stále vravím, že rutina je bezpečná, aj keď s atb, ale predsa len, je to bezpečné. Dni sa podobajú, dni sú skoro rovnaké, a tak nejak kolísajú, uspávajú rovnakou pesničkou...
Pre človeka, ktorý má rád adrenalín to musí byť peklo, pre mňa je to vôňa domova a symbol tých, ktorých mám rada.
Tak nateraz mávam. Idem ládovať lieky k raňajkám ♥

PS: včera som pridala nové vecičky na sashe, cirkus brošky, ako ich ja volám a ešte motýlie nálepky, tie sa mi páčia asi najviac. Ja som totiž človek, čo všetko možné lepí do skicárov, zošitkov ♥








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára