2. 2. 2018

Vraj to funguje takto

Vraj to funguje takto. Píšem slovo vraj hneď v prvej vete, lebo som to čítala iba v knihách, rukolapný dôkaz na nič nemám. Zatiaľ.
Vraj to funguje tak, že pred narodením každá duša súhlasí so svojím plánom. Súhlasí s tým, čo sa za života naučí. Vyberá si skúšky, ktorými prejde aj výzvy, ktoré od daného života príjme. Pustí do svojho života len ľudí, s ktorými sama súhlasí a ktorí sú pre jej rast dôležitý. Taký je plán. Vraj to tak funguje, že čokoľvek nás za života stretne, stalo sa to preto, lebo to jednoducho potrebujeme. A nemusí to byť prospešné pre nás teraz. Niečo jednoducho nestihneme a preto si to zas nesieme. Kdesi nad nami napísané. Kdesi na našich pleciach, v našom neviditeľnom obale. Prepáčte, veľmi zjednodušene píšem, ale veľmi komplikovane to vnímam. Vraj to takto funguje a mne sa ten systém páči. Páči sa mi, že ten "zlý a nespravodlivý osud" ustupuje našim želaniam a našej úprimnej ceste k sebe samým...

Vedomie toho, že sa to takto môže diať mi v živote pomohlo veľakrát a naučila som sa vďaka tomu jednu zásadnú vec. Ľudia, ktorí nám ublížia (pocit nášho subjektívneho ublíženia), sú našimi veľkými učiteľmi a mali by sme im byť vďační. Je to divné však? Je divné poďakovať niekomu, kto z vás urobí citového  úbožiaka, slabocha, čo po nociach dokola omiela otázku "prečo, práve ja."  Ja to poznám a každý takouto fázou prejde a prechádza. Chce to len čas a pochopenie.

Okrem toho, odpoveď  na tú otázku je v každom z nás- prijali sme takúto výzvu a bude sa to možno diať dokola, až do okamihu, kým proste nepoďakujeme, nezdvihneme hlavu a s úsmevom proste pôjdeme ďalej. Lebo v živote sa nám nedeje nič proti našej vôli. Bohužiaľ? Našťastie? Nechám na vás...
Všetkých tých ľudí sme mali stretnúť, všetky tie emócie sme mali precítiť. Mali sme s nimi čosi, čo potrebovalo vybuchnúť, ozdraviť sa alebo jednoducho zaniknúť.
Bolesť, smútok, strach z ublíženia, sú všetko len nepekné vedľajšie účinky nášho ega, ktoré bohužiaľ má každý a či chceme alebo nie, je dobre živené.

Vraj to tak funguje, že ak sa zacyklíme v jednom pocite, bude sa nám dokola opakovať. Dokola budeme stretávať podobných ľudí, budeme prichádzať do podobných situácií a to len preto, lebo nechceme pochopiť, odmietame sa pustiť vlastných bolestí a nedokážeme prekročiť svoj vlastný tieň.

Úprimne, ľahko sa to číta, ľahko sa to píše, ale dosť jednoducho sa to dá žiť. Stačí prijať výzvu na to, aby sme sa kúsok zmenili. Iných nezmeníme. Seba áno, vraj každá duša s tým na svojej ceste súhlasí...

A ja som súhlasila tiež! Výzvy to je moje! Napríklad, toť hľa prijala som kresliacu výzvu od Dreadky, ktorá bude prebiehať celý február a je označená haštagom #dreadkuar. Mám rada tvorivé výzvy a dúfam, že sa mi podarí ozaj urobiť tých 28 tém, ktoré sú na dredkuar naplánované. Nechám vám tu obrázok z prvej témy, ktorá sa volá Kyklop a dnešná je Nechutné jedlo. Ak by ste sa chceli zúčastniť tiež, na mojom facebooku je zoznam tém od Dreadky



PS: a ešte čo som našla v papiernictve? To sú výzvy! To sa bude zápisníkovať a tvoriť!






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára