29. 1. 2018

Papier služobník

Kedysi dávno, možno to bola siedma trieda na základnej škole, učiteľka slovenčiny nám začala zadávať rôzne témy k písaniu slohov. Mali sme sa vyjadriť k minulosti, k zážitkom, k našim rodičom, či letným prázdninám. Moje prvé slohy zvyčajne boli tvorené s mamkou a hlavne mamkinými slovami. Nevedela som ich ukladať a hlavne, bola som dieťa, ktoré malo písať o prázdninách, ktoré boli zvyčajne o drobných výletoch. Za mamkou do práce. A do sekáča. A do papiernictva. To boli moje prázdniny. Dávka fantázie myslím aj mamke chýbala a ja som bola rada, že s ôsmou triedou sa táto téma vytratila....Nahradili ju iné. Boli viac o úvahách a o postrehoch pubertálneho človiečika, mňa. Dievčaťa, ktoré nemalo extra svetu čo povedať. Hanblivá. Hranatá. Rukatá a nohatá.
A práve preto som bola vďačná za tie slohové témy.
Mala som možnosť uvažovať o svete a o živote inak než tí ostatní. Mala som v nich možnosť stratiť zábrany a byť úplným extrovertnom. Písala som veľa a vedela som, že to som ja. Že tam kdesi sa mladá Lucia cíti dobre.

Asi ak máte citlivejšie vnútro papier sa stáva vašim služobníkom. Či sú to písmenká alebo obrázky. Nájdete si zaľúbenie oprskať ho a poprášiť svojimi stopami. Aj keby boli zablatené.
Veľa som písala, veršovala, zapisovala si svoje vlastné videnie sveta a potom som to celé prekreslila... Proste klasická pubertiačka.

Škoda, že vtedy nebol internet a wordy a windowsy, že by som si to všetko nejak mohla opäť pozrieť. Prečítať si,  o čom som asi tak ako pubertiačka premýšľala...Takto len hádam. Domýšľam si. Ale podľa mňa som bola presne taká ako vy a možno teraz vaše deti. Snažiac sa nájsť, zaradiť, začleniť. Vybrať si cestu, ako byť svoji a zároveň nesklamať okolie. Aj keď sa prevažná väčšina tvári, že to majú v paži, silne o tom pochybujem. Aj tí čo to mali v paži sú dnes na popredných manažérskych miesta a robia radosť. Svojim rodičom, svojim deťom...
Vzory.
Muži.
Ženy.
Vzory odvodené od nás a nami.

Keď som bola pubertiačka hľadala som sa rovnako ako vy a vaše deti. Vtipné je to, že u mňa táto etapa ešte stále trvá. Rovnako ako u vás. S tým rozdielom, že ja sa usmievam popod fúz a idem si o tom napísať...A čo vy? Budete súčasťou svojho príbehu?








PS: Dokončila som pani Máriu, ktorá vnukovi pripravuje vegánske buchty a načrtla si chlapčeka Augusta, ktorý má drevenú nôžku ale rád tancuje. Veľa teraz čítam, rozprávky, príbehy, pozerám dokola Karlíka, Coralinu...a tak. Proste inšpirácia ♥


3 komentáre:

  1. juj tie tvoje slovicka..hrave, krasne a vesele..tie vzdy velmi rada citam :) a krasny spomienkovy diar :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. janka, ďakujem. mám tu veľa zameškaného ♥ snáď pripravené príbehy, slová budú tiež ok :)
      lu.

      Odstrániť