25. 3. 2017

Natural

Sobotu ráno začínam vždy upratovaním kúpelne. No, teraz ju nemáme. Ako viete stratila sa kamsi, je deravá ...Ale už sme to predýchali. Posledné dni máme horúce ucho od volaní s odborníkmi a murármi. Priznám sa, že chápem, prečo sme nikdy nechceli stavať dom. To musíte mať talent na to. A šťastie rovnako. Bez šťastia si v stavebnom priemysle ani neškrknete. Predýchali sme to, čo sa stalo a veríme, že budúci týždeň sa konečne pohneme a odpadne zas kus toho stresu, čo si nosíme. Rada by som vám potom priniesla niečo z mojej tvorby. Nie len z drobných katastrof, ktoré ma stretnú.
Vďaka bohu, že to dopadlo, tak ako dopadlo. Bumpkin pracuje, ja tiež. Premýšľame, plánujeme drobné veci ako napríklad kúpu detskej plastovej vaničky, v ktorej sa budeme chvíľu musieť umývať, lebo nebude ozaj žiadna kúpelka. Bumpkin vraví, že to dáme natural  na dvore, holé zadky v miestny novinách...Kúsok slávy v Kostoľanoch. Kto by nechcel ...

Sobotu ráno som vždy začínala upratovaním kúpelne. Dnes som si však uvalila kus koláča, ktorý mi priniesla Kvetka, spravila kávu a od rána kreslila, písala klientom, značila termíny do kalendára a myslela na to, že vybehnúť zo stereotypov nie je zlé. Kreslenky na stole, omrvinky z koláča, trochu jarného slnka, Leo najedovaný od rána a flegmatik Dasty. Deň beží. Bumpkin pred pár mesiacmi mal veľmi skleslú náladu a tvrdil, že život je o ničom. Takže. Vidíte nie je. Koľko radosti v jednom okamihu. Koľko radosti nás ešte čaká pri kúpaní na dvore v malej vaničke....








3 komentáre: