Jean Paul Sartre a Simone de Beauvoirová prežili bok po boku 51 rokov bez manželstva. Verili v slobodnú a spontánnu lásku. Najmä Simone prehlásila, že "manželstvom sa nestráca vlastná osamelosť". Je možné, že tak boli šťastní, i keď obaja si svoj život spestrovali milostnými aférami, ktoré si navzájom rozprávali. Tak znela dohoda. Tak vyzerala podoba ich lásky, o ktorej obaja hlásali, že bola dokonalá a hlboká. Nie som si istá, či zrovna je to podoba lásky, ktorá by mi hriala srdce, ale obaja boli filozofi, obaja sa dohodli. Ako to cítili,hlavne Simone, to sa nedozviem...
V mojich očiach je partnerstvo zmes duše a viery v toho druhého. Je to niečo, s čím sa ráno budím a s čím zaspávam. Neexistuje tomu koniec a viem, že ak tento život skončí, to partnerstvo sa objaví znova. Partner je pre mňa niekto, kto mi dá slobodu a kto nebude zneužívať moje dobro a pamätať si dlho moje chyby. Partner je pre mňa hrdina, ktorý vie pozdraviť a pomôcť slabým. Je v ňom hodnota, ktorú ja nemám. Hodnota, ktorá ma dopĺňa, tá ktorá ma tvorí.
Preto dnes premýšľam, že ak sa ma niekto znovu opýta,prečo nie som vydatá a kedy sa budem, mám na to od dnešného dňa odpoveď. Prežívam duševné manželstvo, nie však podľa vzoru Sartra a Beauvoirovej- ale podľa svojich hodnôt ,ktorými nikoho nechcem pripraviť o slobodu,svojbytnosť a samostatnosť a v neposlednom rade, ktorými nikoho nechcem urobiť osamelým.
PS: verím, že ma viete pochopiť ♥
ach, Lucy, krásne si to napísala...je to presne tak...teda, aj podľa mňa...
OdpovedaťOdstrániťverím, že mimo konvencíí a mimo toho, čo je zvyčajné, je toto priznanie divné,ale slobodné rozhodnutie je dôležité, či toto alebo to byť manželkou. svadby ako také sú ale krásne ♥ to je samozrejmá vec
Odstrániťja by som sa chcela vydať, nie velkú ale malú svadbu.. ale určite by som toho druhého do toho netlačila... pravdaže ak sa majú dvaja radi a chcú byť spolu a bez manželského zväzku, je to to isté ako manželia...
OdpovedaťOdstrániťtak tak, verím v silu lásky, verím v silu osudu (čo je často to isté) :)
OdstrániťK tejto myšlienke som sa dostala, keď som premýšľala nad tým, či je väčší podvod keď poza chrbát nášho partnera sa s niekým tajne steratávame/milujeme alebo keď pri ňom myslíme na toho nášho duševného...
OdpovedaťOdstrániťA tak som našla vlastnú hodnotu svojho definovania manželstva. Verím že tam niekde existuje ten môj druhý diel, čo to pociťuje ako ja a pochopí ma, raz ho určite nájdem! ;))